Farnosť Nižné Ružbachy

Farnosť Nižné Ružbachy

Základné údaje o farnosti

Farnosť: Nižné Ružbachy
Patrocínium kostola: Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Adresa farského úradu: Nižné Ružbachy, 065 02 - pošta Vyšné Ružbachy

Farnosť patrí do Rímskokatolíckej cirkvi, Spišskej diecézy.

·  1287 – Rauschenbach

·  1303 – Rusenbach / Ruzenbach

·  1329 – Antiqua Rusunbach

·  1408 – Antiqua Rauschenbach

·  1786 – Ruszbach / Nieder-Rauschenbach

·  1808 – rôzne varianty nemecké a maďarské

Maďarské historické názvy

1. Alsó-Ruszbach – najpoužívanejšia úradná podoba v 19. a na začiatku 20. storočia
   • alsó = dolný / nižný
   • Ruszbach = maďarizovaná forma pôvodného nemeckého Rauschenbach
2. Alsó-Rózsbach / Alsó-Rózsabach – menej častý pravopis, ovplyvnený snahou priblížiť názov k slovu rózsa (ruža)
3. Ruszbach Alsó – obrátený slovosled používaný najmä v matrikách a cirkevných schematizmoch
4. Alsó-Rauschenbach – prechodná maďarsko-nemecká forma v starších uhorských listinách

·  1920 – Nižné Družbachy

·  1927 – Nižné Ružbachy súčasný názov

Vývoj farnosti, vznik náboženskej správy a cirkevný život

Farnosť Nižné Ružbachy má starobylý pôvod. Jej bohatá história je úzko spätá s vývojom obce Antiqua Rauschenbach - Nižné Ružbachy, ktorá je písomne dochovaná a datovaná listinne  z roku 1287. Za zakladateľku a donátorku obce a farnosti Nižné Ružbachy považujeme svätú Kingu dcéru Uhorského kráľa Belu IV., ktorá po tatárskych vpádoch na našom území pobývala v kráľovskom meste Podolínec (panstvo) a ktorého sme boli súčasťou.  Podľa dostupných  historických schematizmov mala farnosť už v stredoveku svoje cirkevnoprávne zázemie a kostol svätej Kataríny Alexandrijskej existoval už pred rokom 1303. Kult a úcta k východným svätcom napríklad ako svätá Katarína Alexandrijská, ktorá patrila byzantskému obradu a môžeme sa právom domnievať, že vtedajší predchodcovia na území Ružbách boli aj príslušníkmi Byzantu ( Východná cirkev ).  Počas reformácie Spiša 1562  farnosť a jej veriaci boli na určitý čas členmi evanjelického zboru až do rekatolizácie regiónu Spiša členmi podolínskeho kolégia bratov Piaristov 1609. Tu musíme zdôrazniť aj fakt, že územie 13 spišských miest bolo od roku 1412 až 1772 v poľskom zálohu a Ľubovniansky dekanát bol najprv súčasťou krakovskej diecézy a neskôr tarnovskej. Až v roku 1787 bolo ukončenie pôsobenie služby farárov z poľských diecéz pričlenením Ľubovnianskeho dekanátu do Spišskej diecézy erigovanej -  zriadenej v roku 1776.  Nižno-ružbašská farnosť mala spočiatku len jednu filiálku a to Nové – Vyšné Ružbachy, ku ktorým sa neskôr pridružila ďalšia filiálka - obec Lacková v ktorej žilo  aj nemecké obyvateľstvo. Farnosť Nižné Ružbachy tvorili prevažne veriaci roľníckeho – gazdovského pôvodu. Aj v tejto farnosti po roku 1848 začali miestni obyvatelia farníci sťahovať za prácou a lepším životom do Spojených štátov amerických. Niektorí ostali a ďalší sa vrátili späť domov. Odíjdenci založili v USA podporný sociálny a náboženský spolok svätého Jozefa, ktorého cieľom bolo ekonomicky podporovať siroty a vdovy odídencov. Ďalším atribútom bol duchovný aspekt, ktorého cieľom bola raz ročne slúžená svätá omša za živých a zomrelých členov. Podporný spolok svätého Jozefa ma tiež tradíciu vlajkového práporu. Z farnosti Nižné Ružbachy pochádzali aj významné osobnosti, ktoré sa počas svojho pôsobenia zaslúžili o plodný život. Spomeňme Jakuba Teodora Bohinszkého (1854), ktorý bol členom rádu Jasovského opátstva a pôsobil ako rektor Jasovského opátskeho chrámu, tiež ako učiteľ a vychovávateľ košického premonštrátskeho  kolégia – gymnázia  a farár farnosti Nyésta v bývalom Uhorsku. Bol blízkym priateľom farára Inocenta Szmolku a je pochovaný na rehoľnom cintoríne v Jasove. Ďalším významným rodákom bol kňaz Jozef Szmolko, kňaz Spišskej diecézy, ktorého pastoračné pôsobenie bolo zavŕšené výstavbou nového farského kostola svätého Bartolomeja v Piekelniku dnešné Poľsko. Kňaz Jozef je pochovaný na cintoríne v Piekelníku 1923.  

Vo farnosti Nižné Ružbachy, pôsobili významné kňazské osobnosti ktoré sú spojené s dejinami svetových a lokálnych cirkevných dejín.  Farár spišský kanonik Eduard Korponay, ktorého meno je zapísané  zozname umelcov dramatikov Československa. Patril medzi spisovateľov rôznych divadelných hier básni. Bol podporovateľom spolku striezlivosti a vášnivým včelárom. Za jeho života bol na farskej záhrade vytvorený ucelený ovocný sad. Vtedajším spišským biskupom Jurajom Čáskom  bol menovaný kapitulným kanonikom. Pochovaný je pred farským kostolom v Nižných Ružbachoch.  Kaplán Štefan Mišík, síce oficiálne nepôsobil ako kaplán no vypomáhal a často zastupoval vo farnosti Nižné Ružbachy. Bol blízkym priateľom  Eduarda Korponaya. Kňaz Mišík patril medzi významných historikov a etnografov.  Zaslúžil sa o propagáciu Ružbách v rôznych časopisoch a publikáciách. Na sklonku svojho života sa stal Spišským kapitulným  vikárom. Zomrel a bol pochovaný na Spišskej Kapitule v roku 1919.  Výraznou postavou, ktorá pôsobila vo farnosti Nižné Ružbachy bol kaplán Marián Blcha – Blaha ( 1893 – 1895). Neskôr pôsobil ako vychovávateľ v rodine Zamoyski, obhajca v spore Andreja Hlinku v Ríme, vládny zmocnenec pre úpravu hraníc Oravy a Spiša a zvolený kapitulný vikár 1919. Pápež Benedikt XV. ho  13. novembra 1920 menoval za Banskobystrického biskupa spoločne s biskupmi Jánom Vojtaššákom pre Spišskú diecézu a Karolom Kmeťkom Nitriansku diecézu. Vysviacka sa konala 19. 2. 1921 v kostole svätého Ladislava v Nitre za účasti slovenského ľudu ( prví slovenskí biskupi – slovenského pôvodu).   Marián Blaha bol predsedom Matice Slovenskej a tajomníkom Spolku svätého Vojtecha. Je pochovaný v hrobke banskobystrických biskupov pod farským kostolom v Žiari nad Hronom 1943.  Kaplánom, ktorý v minulosti pôsobil v Ružbachoch bol aj Florián Tománek, ktorý sa spájal s výrazným národným politickým životom v bývalom Československu. Hrdo sa hlásil k národnému postaveniu Slovákov.  V rokoch 1920 až 1929 bol poslancom Národného zhromaždenia v Prahe. Je pochovaný v Borskom Petre – Borský Mikuláš 1948. Medzi novodobých povojnových významných kňazov, ktorí trpeli pre svoju vieru bol farár farnosti Jozef Daniel rodák z Krivej na Orave, ktorý bol počas vzbury v kláštore v Podolínci 1950 vtedajšou štátnou mocou nespravodlivo obvinený a vážnený za údajne iniciovanie nepokojov veriacimi farnosti Nižné Ružbachy. Tiež kňaz Bernard Pánči, horliteľ a politický väzeň pôsobiaci vo farnosti Nižné Ružbachy 21 rokov. Odsúdený na 13. rokov za velezradu. Spišská diecéza mala vo svojich kňazských radoch ďalšieho kňaza, ktorý bol ovplyvnený Ružomberským farárom Andrejom Hlinkom, cirkevným historikom Jozefom Špirkom či Ladislavom Hanusom. Počas komunistického väzenia mal možnosť stretnúť významné cirkevné osobnosti v podobe biskupa Jána Vojtaššáka, biskupa Buzalku a Karla Otčenáška. Spolu s pápežským prelátom Viktorom Trstenským ho vtedajšia štátna bezpečnosť zbavila všetkých občianskych a ľudských práv a nespravodlivo väznila.

Na sklonku. 90 rokov 20. storočia pôsobil vo farnosti ako administrátor kňaz jezuita Andrej Filipek. Jeho aktívnou pastoračnou iniciatívou bola všestranná duchovná blízkosť pre všetkých,  ktorí žili a navštevovali Ružbašskú farnosť. Zaslúžil sa o celkovú obnovu farského kostola v Nižných a Vyšných  Ružbachoch. Vďaka iniciatíve biskupa Dominika Kaľatu viac krát vycestoval do Kanady a USA za Slovákmi, ktorí darovali finančné prostriedky na obnovu farského kostola v Nižných Ružbachoch. Páter Andrej Filipek sa neskôr stal docentom katolíckej teológie a prednášal na teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave a určite obdobie bol zastupujúcim rektorom Trnavskej univerzity v Trnave. Kňaz Andrej Filipek je na odpočinku v rehoľnej komunite Jezuitov v Ivanke pri Bratislave.    

Významnou aktivitou vo farnosti Nižné Ružbachy patrilo vyňatie filiálky Vyšné Ružbachy z farnosti Vyšné Ružbachy a zriadenie – erigovanie novej farnosti Vyšné Ružbachy k 1. júlu 2001 vtedajším spišským biskupom Mons. Františkom Tondrom.

Farnosť Nižné Ružbachy okrem spišských biskupov navštívili krakovský pomocný biskup Ján Škodoň a emeritný krakovský arcibiskup Stanislav kardinál Dziwisz, ktorý farnosti daroval relikviu prvého stupňa svätého Jána Pavla II. a osobný dar – strieborné cibórium patriace pápežovi Jánovi Pavlovi II,, ktoré používal počas svojho pápežského pontifikátu. Farnosť tiež získala relikvie prvého stupňa  blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej a svätej Kingy. 

Krátky prierez históriou farského kostola svätej Kataríny Alexandrijskej

• Pôvodný ranogotický kostol bol pravdepodobne postavený koncom 13. storočia.
• Prvá písomná zmienka o kostole je známa z roku 1303 a nachádza sa v dobovej listine hodnoverného miesta v Spišskej Kapitule.
• V roku 1615 prešiel kostol renesančnou obnovou, pri ktorej získal nové zaklenutie.
• V 18. storočí bol kostol rozšírený a prestavaný v barokovom štýle – do lode boli pristavané bočné kaplnky a predsiene.)
• Z pôvodnej stredovekej stavby sa zachovalo niekoľko gotických prvkov napr. portály a kamenná krstiteľnica.
• Celková rekonštrukcia farského interiéru a exteriéru kostola prebehla v roku 1989 kedy bol chrám konsekrovaný vtedajším Spišským diecéznym biskupom Mons. Františkom Tondrom.
• Hudobný nástroj - orgán bol rekonštruovaný a posvätený počas odpustovej slávnosti  v roku 2017.

Rôzne stavebné zásahy reflektujú viaceré historické epochy a rôzne architektonické vplyvy, ktoré ovplyvnili dnešný vzhľad farského chrámu v Nižných Ružbachoch.

Budova farského úradu („Fara“) a farské zázemie

• Dnešná farská budova - kaštieľ bola postavená kráľovskou Uhorskou komorou v roku 1814 ako náhrada pôvodnej drevenej budovy, ktorá bola v nevyhovujúcom stave.
• Budova je klasicistická, typická pre farské úradné budovy 19. storočia v regióne.
• Rozsiahla farská záhrada v minulosti poskytovala priestor pre hospodárske účely, ovocný pestovateľský sad a včelárske zázemie.
• Počas pôsobenia rôznych farárov farská budova slúžila ako priestor pre ubytovanie rehoľných sestier alebo dočasnej ambulancie pre odbery krvi

Farský úrad je administratívnym centrom duchovného života farnosti, organizuje bohoslužby, pastoračné aktivity a komunikuje s veriacimi.

Zoznam farárov a administrátorov farnosti

Na základe spracovaného historického schematizmu uvádzame chronologický prehľad kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti  ako farári a administrátori: